Nevažíme si to, čo máme
30.07.2007 17:30:17
K napísaniu tohto článku ma viedli rozhovory s viacerými ľuďmi...
Presne tak, ako je to v nadpise. Pekne na rovinu. Pretože, bohužiaľ, je to tak. Nielenže si nevážime to, čo máme denno-denne, resp. to, čo považujeme za samozrejmosť. To znamená, že veci, ktoré sú pre nás samozrejmé si nevážime, pretože jednoducho sú. Ale aj tie tu raz nemusia byť. No to by nebolo až také zlé, lenže poznám veľa ľudí, ktorí považujú aj dôležité veci, alebo v živote najdôležitejšie veci za samozrejmosť. Načo si vážiť to, že som zdravý? Načo si vážiť to, že moja rodina je zdravá? Načo sa tešiť z toho, že sa mám dobre, mám kamarátov, ktorých mám rád, mám ľudí, ktorí ma vždy podržia. Tak podobné názory naozaj nemám rád. Veď to sú niektoré z najdôležitejších vecí v živote človeka! Ale stávajú sa samozrejmosťou. No keď tu raz nebudú, až potom si človek uvedomí, čo pre neho znamenali a ako veľmi mu bolo dobre. Nepíšem tento článok s vedomím, že teraz si všetci, čo toto prečítajú, začnú vážiť ľudí, ktorí ich obklopujú, začnú si vážiť zdravie... Iba chcem poukázať na to, že rodina, zdravie a priatelia sú snáď najdôležitejšie hodnoty. Ja si ich vážim. Vážim si moju rodinu, jej zdravie, mojich kamarátov. Čo mi pomohlo v tom, aby som si ich začal vážiť? Ja dosť čítam, aj časopisy, kde bývajú rôzne osudy ľudí. A tam sa dajú prečítať fakt zaujímavé veci. Veľakrát smutné. O tom, ako sú ľudia chorí, o tom, ako o niekoho prišli. Ako sa pre chorých ľudí stávajú bežné činnosti neuskutočniteľnými. Ako si vážia každý jeden prežitý deň. Ako si vážia to, keď ich nič nebolí. A toto si my nevážime. Napriek tomuto všetkému, si každý jeden deň, keď som zdravý a so svojou rodinou nedokážem vážiť ani ja. No snažím sa o to, vážiť si život, aký mám a som vďačný za to, že sa mám tak, ako sa mám...
Komentáre
tak tak
Gru - ja som si to uvedomila pri rodičoch
re:
marthabielska: tak to ma mrzi...no ja verim, ze sa ti to teraz pri rodine dari...dakujem, za peknu temu
absolutny suhlas
ja si velmi vazim...
som rad