gru

Ach jaj! Áno, takýto smutný povzdych....bohužiaľ..... Sen o medailách sa rozplynul....No dobre, zasa až takto pesimisticky som tento článok nemusel začať. Aj keď mám pesimistickú náladu..No nič, takto zo seba nič nedostanem. Takže aspoň o kúsok veselšie, ak sa to dá. Prvú tretinu sme hrali super, dva góly, čo viac sme si mohli priať. Pred zápasom som si taký scenár, ako mala prvá tretina nepredstavoval. Cez prestávku medzi I. a II. tretinou som sa trochu viac zdržal a bum. Prídem, vidím gól, začnem nadávať. Zrazu ma komentátor schladí tým, že prehrávame 2:3. Čo? To sme tak rýchlo dostali dva góly? Ten prvý som ani nevidel, preto som si myslel, že gólom, ktorý vidím, Švédi vyrovnávajú na 2:2. A potom bum a prehrávame 2:4. Prestával som veriť vo víťazstvo. Pekný úvod tretej tretiny a náš rýchly gól. Ale so Švédmi to absolútne nepohlo. Záver, to už nič, snaha bola, ale v krátkej dobe streliť 2 či 3 góly sa asi nedá. Počas zápasu som premýšľal nad tým, čo sem napíšem. A prišiel som na 3x S. Alebo charakteristika hry Švédov- Strašne Sebavedomí Severania. Je to tak, hrali úplne nebojácne, jeden hráč sa pustil do súboja aj s 3 našimi. Išli do každého súboja naplno, dravo za víťazstvom. To, kde sme spravili chybu alebo čo sme mohli zahrať lepšie, hodnotiť nebudem. Na to je tréner, ale ak si trúfate Vy, tak napíšte pod článok;-) Tak dobre, napísal som článok, trochu ma prešla zlá nálada. I keď tento rok som nás videl ako majstrov sveta. Pekná kombinačná hra, premienanie šancí, dokonca výhra nad Čechmi ma v tom len utvrdila. O to viac mrzí prehratý duel so Švédmi.... Ale aj tak, Slovensko do toho!