gru

Hmm... Ak čakáte nejaký článok o globálnom otepľovaní, ničení životného prostredia, alebo zlej politickej situácii, tak tento taký nebude. Aby som objasnil momentálny problém, začnem pekne od začiatku... Ako príkladný (:-) ) študent základnej školy, ktorú som nejakých 5 rokov dozadu navštevoval, stále udržiavam dobré vzťahy s vyučujúcimi, resp. učiteľkami mojej bývalej obľúbenej školy. Sem tam ich prídem navštíviť, pokecať, ale aj sa postažovať :) No zvedavý som, samozrejme, aj ako sa darí im a "mojej" škole. Rok čo rok dostávam tú istú odpoveď. Ide to dole vodou. Vraj tie nároky, ktoré mali na nás sú už dávno preč, žiaci sú z roka na rok horší, prospech a správanie nevynímajúc. A čo je najhoršie, že zlyháva komunikácia s rodičmi a rodiny vôbec, z ktorých tieto deti pochádzajú, sa akoby o ich vzdelanie nezaujímali a keď je chyba, tak je v učiteľovi. A to nežijem niekde pri rómskej osade, ale hovorím o škole s (aspoň donedávna) veľmi vysokou úrovňou, v 30 000 sídlisku jedného mesta. Nejako som si hovoril, že veď hej, aj ja dochádzam do styku s mladými ľuďmi (teda, sám som mladý, ale ešte mladšími aj rovnako starými) a sám vidím, že je to nič moc, najmä správanie tých menších ma viac krát zarazilo. Ale nejakú väčšiu pozornosť som tomu nevenoval. Až som si náhodou našiel na internete záverečnú správu spomínanej školy za rok 2008 a zistil som, že napríklad tretiaci jednej triedy zameškali 69 (!) neospravedlnených hodín, bolo udelených 18 riaditeľských pokarhaní a traja deviataci mali na vysvedčení zo správania 4ku. Neskutočné, povedal som si. Keď predtým som bol "len" zarazený, teraz som pozeral s otvorenými ústami. Nehovoriac už o tom, že priemer z matematiky sa šplhal niečo nad 3,30 a z chémie to tiež nebolo lepšie. My sme mali všetci zo správania jednotky... A z ostatných predmetov za "mojich" čias, bola dvojka na vysvedčení nie práve najlepšou známkou a všetci sa snažili mať jednotky, nedajbože 3ku. Jasné, aj také sa vyskytli, ale 4ky boli stále tabu. A neospravedlnené hodiny? Za 9 rokov môjho štúdia si na také nespomínam. Áno, jednak som patril do jazykovej výberovej triedy, ale predsa. To správanie bolo o inom. Asi pred tromi týždňami som sa zastavil v tejto základnej škole, pozrieť bývalú triednu a nemohol som ju prehliadnuť, pretože bolo počuť náramný krik na chodbe. So slovami "Ahojte chlapci, prepáčte, ale takto to tu chodí každú prestávku, že ja tu musím robiť poriadok" nás privítala. No ale, akoby to nestačilo, že dnešná mládež je asi skazená a je niekde úplne inde, ako som bol ja, keď som bol v ich veku, som dostal akýsi čudný pocit. Že s tým sa musí niečo robiť! A že s tým niečo musím spraviť aj ja! Nikdy som nechcel ísť učiť, no teraz nad tým začínam premýšľať. Nikomu som to nepovedal, a tiež viem, že učitelia to nemajú ružové a vždy som chcel robiť niečo iné, preto sa toho tak trochu bojím. Na jednej strane by som chcel pomôcť prevychovať dnešnú mládež, no na druhej strane, keď vidím, ako to chodí a vôbec, naťahovať sa s nimi za plat učiteľa.... Dúfam, že ma to čoskoro prejde:-) Takže ja asi toľko, že som zmätený sám zo seba a pekný večer všetkým :)