V tomto článku narážam práve na prvé menované. To jest ihrisko. Futbal, tak populárna hra. Nenáročná na nejaké prípravy, takže aj obce, ktoré majú zopár stovák obyvateľov ju hrávajú. A niektorí to chápu asi tak, že stačí niekde na roľu zasiať trávu a osadiť bránky. No, priznám sa, nie kvalita futbalových ihrísk na dedinách je to, na čo narážam. Ide o samotný zmysel dedinského futbalu. Tí z Vás, ktorí to poznajú by možno vedeli, o čom hovorím. Futbal je hra rýchla a tvrdá. Ale nie brutálna a zdraviu škodlivá.... Teda nemala by byť. Avšak na niektorých ihriskách ide často o život. A to nie len rozhodcom, ale aj hráčom, dokonca aj divákom. Na prvý pohľad pri dedinských dueloch sa dá rozoznať to, do ktorej kategórie tím zaradiť. Moje osobné kategórie sú tieto. Do prvej kategórie patria mužstvá, ktoré pracujú s mládežou, snažia sa spraviť všetko pre to, aby sa hral futbal, snažia sa prilákať sponzorov, chcú raz hrať niekde vyššie. Tieto mužstvá sú najlepšie. Druhú kategóriu tvoria mužstvá, ktoré sú spokojné, že hrajú futbal aspoň v akej takej súťaži a hrajú ho pre divákov. Nejaká obrovská snaha po úspechu sa tu nedá hľadať, skôr je to akési čakanie na to, „či sa podarí“. To sú tiež mužstvá takpovediac „v pohode“. Do tretej kategórie zaraďujem mužstvá, ktoré nemajú s futbalom spoločné snáď nič. Dôležité je to, že sa v nedeľu stretnú 11-ti chlapi v krčme a idú hrať futbal. Napriek tomu, že im o nič nejde, ak prehrávajú hrajú ako o život a to doslova. Nepoznajú autoritu, nerešpektujú rozhodcu, nieto ešte súpera. Súper je nepriateľ, treba ho dobre dokopať. A k takýmto tímom, ale vlastne to aj k tímom z prvých dvoch kategórii patria diváci, ktorí by sa tiež dali začleniť. Ale myslím, že práve pri príležitostiach, akou je táto, teda futbalový zápas, sa ukáže charakter človeka. Predsa, sú ľudia, ktorí si vedia uznať chybu a nezvaľovať to silou mocou na druhého. A sú ľudia, ktorí sa zakaždým dožadujú svojej pravdy a to bez ohľadu na spravodlivosť alebo čokoľvek iné. Už len použitím zdravého rozumu by sa mohol dedinský futbal stať pokojnejším a mohol by sa riadiť podľa hesla: „Futbal je hra pre divákov“. Divák by si mal hru vychutnávať a pozerať sa na to, ako sa hrá so zásadou fair-play a brať si príklad z diania na ihrisku. Ale to sa vlastne dá povedať aj o väčších kluboch, ako sú tie dedinské, že sa nedržia hry fair-play a chcú silou mocou vyhrať. Namiesto toho, aby si so súperom podali ruky a po zápase si poďakovali, sa často pri odchode do kabín škaredo osočujú. Mám pocit, že sa postupne vytráca krása futbalu. Že už nejde o to, aby bol futbal lahôdkou a zážitkom, ale o to, aby sme MY vyhrali, aby sme MY postúpili, aby sme MY boli tí úspešní a to za každú cenu. Bohužiaľ, asi je to tak....
Ihrisko, krčma, kostol
05.06.2007 15:19:06
Tak to sú tri veci, ktoré nechýbajú ani malým dedinkám. A často sú jediným miestom akéhosi kultúrneho života obyvateľov dedín. No často miestom, kde sa prejaví charakter človeka a nie práve v tom dobrom.
Komentáre